Rasy
Na svete ekzistujú rôzne rasy napr. vlkolak ,elfovia ,človek ,upír atd.O každej si niečo povieme
ANJEL
Meno anjel (hebr.: מלאך male'ách; gr.: ἄγγελος angelos) nie je menom prirodzenosti, ale menom funkcie; znamená posol. Je to nadprirodzená duchovná bytosť podriadená Bohu slúžiaca človeku. V iných náboženstvách viacerým bohom.Anjel je potomkom boha.Co mu boh v tejto hre prikáže to musí splniť.
BOH
Boh je termín, ktorý často označuje najvyššiu bytosť, podľa veriacich ľudí je vládcom alebo stvoriteľom sveta alebo je svetu imanentný. Koncepcia jediného Boha je charakteristická pre monoteizmus (preto sa slovo Boh píše s veľkým písmenom), aj keď niektoré formy monoteizmu sa nedajú vždy presne odlíšiť od niektorých foriem polyteizmu.
SATAN
Satan (po hebrejsky שָׂטָן Satan, po aramejsky שִׂטְנָא Śiṭnâ: obe slová znamenajú „protivník; obviňovateľ“) je anjel, démon alebo nižší boh v mnohých náboženstvách. Satan hrá rôzne úlohy v Koráne, Starom i Novom zákone a apokryfoch.
VíLA
Víla je v slovanskej mytológií mytologická bytosť v podobe krásnej devy, ženy, žijúca obyčajne v lesoch alebo vo vode. Iné názvy sú samovily, alebo samodivy. U východných Slovanov ich nahradili Rusalky. Viera v podobné bytosti je ale rozšírená po celej Európe. V germánskej mytológií sa im hovorí nixy, v keltskej sidhe, v gréckej a rímskej nymfy. Tiež sa používalo francúzske slovo fae, z čoho je anglický názov fairy.
DéMON
Démon je v kresťanstve diabol, zlý duch, zvodca. Kniežaťom démonov je Belzebub.Démon je potomkom satana.V tejto hre bude slúžot satanovi a čo mu satan povie to musí splniť.Niekedy je démon ešte horší ako satan.
VLKOLAK
Vlkolak je v ľudových poverách a mytológii človek, ktorý sa dočasne za určitých okolností (najmä v noci) mení na vlka, správa sa ako vlk a vykonáva rôzne zlé skutky.
Podobne definuje vlkolaka okultizmus: Je za neho považovaný človek, ktorý sa sám, úmyselne, pomocou magického rituálu alebo vplyvom mesačných či démonických síl, v určitom časovom období mení na vlka. Človek si po premene väčšinou nič nepamätá, cíti sa unavený a na niekoľko hodín upadá do hlbokého spánku.
V rôznych ľudových poverách a legendách ide o vlčieho démona spútaného s telom človeka. Upíri na seba údajne často berú podobu vlka. Naproti tomu sú vlkodlaci údajne samostatnou prastarou rasou a obývajú Zem už od nepamäti.
UPíR
Upír mal podobu človeka bez kostí alebo aj bez nosa, mohol mať červené oči alebo kovové zuby. Prípadne bolo jeho telo pokryté srsťou (ako u vlkolaka). U východných Slovanov mohol mať zmijí jazyk, mohol byť slepý alebo hluchý. U Bulhara naberal niekedy aj zvieraciu podobu: rysa, vlka, myši, zmije, kozy alebo bieleho koňa. Ak sa stala upírom žena, vynikala nad iné svojou neobyčajnou krásou a výnimočnosťou. Jej tvár bola mŕtvolne bledá, vlasy boli čierne ako havranie krídla, pery červené ako krv a pri pohľade do jej tmavých (alebo červených) očí sme mohli vidieť bábiku. Pre okolitý ľud, bol neodhalený upír postavou záhadnou, ale vďaka svojej charizme a atraktivite veľmi vyhľadávanou osobou.
CLOVEK
Ľudia tu vždy boli a vždy tu aj budú. Keď nejakého stretnete, vždy viete, že ide o človeka, pretože vzhľadom nie sú nijak výnimočný. Nedajú sa charakterizovať niekoľkými slovami, pretože sa od seba líšia navzájom niekedy až tak moc, že pôsobia ako viacero rás delených do jednej kategórie. Sú zlatý priemer vo všetkom.Clovek je len nanič užitočná rasa.Casom slúži iba ako potrava pre vyspelejšie rasy.
ELFOVIA
V islandskom diele Snorra-Edda (1220 – 1230) sa rozlišujú svetelní elfovia (ljósálfar) a tmaví elfovia (døkkálfar alebo svartálfar), ale celkovo nordické pramene opisujú elfov rôzne: raz sú to duchovia mŕtvych, inokedy domáci a ochranní duchovia a pod.
V neskoršom období sa začali chápať ako démonické bytosti, ktoré prinášajú chorobu, nešťastie a vydávajú zvádzavý spev.
V Anglicku a Nemecku (Bratia Grimmovci) sa chápali ako prchaví zlomyselní (i keď nie nevyhnutne zlí) škriatkovia. V Anglicku zároveň často splývali s fairies (víly, čiže ženskí duchovia, spravidla okrídlení), ale úplne na začiatku – v predkresťanskej ére – asi znamenali lesných duchov Keltov a podobne. William Shakespeare a Michael Drayton v alžbetínskej dobe definitívne zaviedli chápanie elfov jednoducho ako drobnučkých ľudí (často veľkých ako hmyz), ktorí sa neskôr zobrazovali so špicatými nosmi. Boli však aj spisovatelia, ktorí si elfov predstavovali ako bytosti normálnej veľkosti.
